Chcela by som sa opýtať ohľadom prerušovanej súlože v manželstve. Náš p. farár nás upozorňoval na to, že aj v manželstve ide o hriech a sex má slúžiť výlučne na plodenie detí. S manželom sme až do svadby žili čisto a vždy sme žili v tom, že sex až po svadbe. Nevedela som však o skutočnosti, že v prípade prerušovanej súlože ide taktiež o hriech. Obaja prijmeme bábätko ako dar Boží a vieme, že ani prerušovaná súlož nie je 100% antikoncepcia. Nechápem preto, prečo je jedinou uznávanou metódou, ako sa vyhnúť počatiu dieťaťa, sex počas neplodných dní...neviem to sama prijať...preto Vás žiadam o radu. Vopred veľmi pekne ďakujem za Vašu odpoveď.
Je pravda, že prerušovaný styk je hriešny, rovnako ako každá iná antikoncepcia. Ale nie je pravdivé vyjadrenie to, že sex má slúžiť výlučne na plodenie detí. Cirkev hovorí, že manželstvo nie je ustanovené jedine na plodenie a že manželom nemožno určovať požiadavku, aby v každom svojom intímnom zjednotení museli mať úmysel splodiť dieťa. „Manželské spolužitie je potrebné pre lásku, a nie iba pre prokreáciu (stvorenie života). Manželstvo je ustanovizňou lásky, a nie iba plodnosti.“ Takto hovorí II. Vatikánsky koncil a Ján Pavol II.
Ale Cirkev hovorí, že manželský akt nemá byť úmyselne, z vôle človeka, uzavretý životu, a to je rozdiel. Znamená to, že Cirkev je proti akejkoľvek antikoncepcii – či je to hormonálna, chemická, bariérová alebo chirurgická, či je to kondóm alebo prerušovaný styk. Akákoľvek antikoncepcia má vo svojom princípe to, že úmyselne robí neplodným pohlavný styk. Niekedy je to pôsobením hormónov, inokedy prerušením vajcovodov, inokedy bariérou a pri prerušovanom styku je to samotným správaním – človek chce dosiahnuť orgazmus, ale bez skutočného zjednotenia. Ide pri ňom o to isté, o čo ide pri antikoncepcii – urobiť pohlavný akt neplodným, vedome a úmyselne ho zneplodniť.
Prirodzené plánovanie rodičostva má úplne inú podstatu – nijako nezasahuje do plodnosti, nikdy sa nesnaží zneplodniť pohlavný styk. Princíp PPR je orientácia vo vlastnej plodnosti a itegrácia tohto poznania do zámerov plánovania rodiny.
A aj keď sa manželia v oboch prípadoch snažia tehotenstvu predísť – a môžu maťna to oprávnené, dobré dôvody, nie je jedno, akými prostriedkami tento cieľ dosahujú. Pokúsim sa vám bližšie objasniť, prečo je to tak:
Sexualita má aj iný rozmer, než len fyzický – má aj rozmer duchovný. Každá zmluva mala svoj zmluvný znak. V manželstve je tým znakom manželskej zmluvy, akoby jej pečaťou, odovzdanie sa sebe navzájom v láske – manželský akt ako forma sebadarovania. Každý pohlavný styk v manželstve má byť obnovením a potvrdením toho manželského sľubu, ktorý si muž a žena vymenili na začiatku manželstva: sľúbili si lásku, úctu, prijatie druhého a otvorenosť pre plodnosť.
Tieto dva prvky: vzájomná jednota a otvorenosť pre rodinu, sú charakteristické pre manželstvo. Každý taký pohlavný styk, ktorý je zjednocujúci – je prejavom ich jednoty aj na duchovnej úrovni, a zároveň nie je úmyselne uzavretý životu (teda „nechránený sex“) je symbolicky vyjadrením manželského sľubu. Je to rečou tela vyjadrený manželský sľub.
Z tohto je zrejmé, že prerušovaný styk nie je „manželským aktom“. Je to síce akt sexuálnej aktivity, možno genitálny kontakt, ale nie manželský akt.
Na to, aby som Vám vysvetlila všetky súvislosti, je potrebná obsiahlejšia odpoveď. V edícii Viera do vrecka vo vydavateľstve Don Bosco malá brožúrka, kde sú zhrnuté odpovede na podobné otázky, ako ste položili. Ak máte záujem poznať podrobnejší pohľad na celú tému maželskej čistoty, odporúčam Vám ju.